OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Fanúšikovia nemeckej fantasy metalovej kapely BLIND GUARDIAN majú trpezlivosť poriadne vytrénovanú. Slepí strážci totiž nevydávajú svoje albumy ako na bežiacom páse a keď už svoju diskografiu rozšíria o nový kotúčik, vždy sa z toho stane veľká udalosť. Inak tomu nebolo ani tento rok. Skupina prišla na trh s novým albumom „Twist In The Myth“ a vzápätí ohlásila veľké svetové turné. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa v rozpise neobjavila aj slovenská zastávka naplánovaná do mesta Trenčín. Toto turné je historicky prvé, v rámci ktorého BLIND GUARDIAN poctili svojou návštevou aj Slovensko.
Radosť z blížiaceho sa koncertu mohli naštrbiť jedine správy kolujúce na internete o nie práve najlepšom zdravotnom stave členov kapely, speváka nevynímajúc. Zatiaľ však žiadnu show neboli nútení zrušiť, a tak všetci dúfali v ich skoré uzdravenie. Pravdu povediac, keď som v nedeľu popoludní prvýkrát zbadala Hansi Kürscha, nepôsobil práve najzdravším dojmom. Avšak, keď Hansi počas zvukovej skúšky čistým hlasom odspieval „Imaginations From The Other Side“ a hneď „Harvest Of Sorrow“, vedela som, že všetko je na dobrej ceste. Hoci išlo len skúšku, Blindi aj v prázdnej hale dokázali vytvoriť neopísateľnú až magickú atmosféru.
Koncert odštartovali švédski ASTRAL DOORS, ktorí Nemcov sprevádzajú od začiatku turné. Tradične neskoré vpúšťanie ľudí do haly malo za následok, že niektorí ich vystúpenie zmeškali. Čo bola škoda, pretože ASTRAL DOORS sa ukázali byť skvelou predkapelou. Celkom rýchlo si dokázali podmaniť ľudí a predné rady počas ich vystúpenia slušne ožili. Ich chytľavý heavy / power metal bol dostatočne čitateľný aj pre tých, čo sa s ich tvorbou stretli prvýkrát. Dopomohli k tomu aj sympatické príhovory speváka Patrika Johanssona, ktorý svojím zafarbením hlasu v istých polohách pripomínal Jorna Landeho. O ASTRAL DOORS sa už dlhšie hovorí ako o utajenom tipe, čo aj bez problémov potvrdili. V rámci štýlu sa určite radia k tým kvalitnejším spolkom, ktoré majú čo ponúknuť. Turné po boku Strážcov by im malo v kariére výrazne pomôcť.
Nech boli ASTRAL DOORS akokoľvek dobrí, BLIND GUARDIAN ich vzápätí zmietli zo stola. Bez veľkých okolkov nabehli na pódium za zvukov už tradičného intra „War Of Wrath“, ktoré sa prehuplo do „Into The Storm“. Už od začiatku bolo jasné, že Hansi sa medzičasom dostal do formy a nás tým pádom čakalo jedno z tých lepších vystúpení. Strohé pódium dopĺňalo projekčné plátno v pozadí, ktoré dokresľovalo jednotlivé skladby. Zraky väčšiny osadenstva haly asi častejšie zablúdili na nového bubeníka Frederika Ehmkeho, ktorý sa s kapelou už dostatočne zžil. Svoje kvality dokazoval v každej jednej odohranej skladbe a nepotreboval na to ani žiadnu samostatnú exhibičnú show.
BLIND GUARDIAN sú kapelou, ktorá si nepotrpí na výnimočný imidž. Všetci pôsobia veľmi civilným dojmom, akoby len išli okolo a cestou si odskočili odohrať koncert. Ale aký koncert! Prvý vrchol prišiel spolu so skladbou „Valhalla“, ktorú s kapelou odspievala snáď celá, do troch štvrtín zaplnená, hala. Fanúšikovia odmenili kapelu mohutným potleskom, ale keď chcel Hansi uviesť ďalšiu vec, ľudia mu to jednoducho nedovolili a pokračovali v spievaní refrénu. Nielen Hansi ostal v tom momente zaskočený. Konečne aj BLIND GUARDIAN mali teda možnosť spoznať kvality slovenského publika v celej svojej kráse.
Ako prvá vec z novej dosky odznel singel „Fly“. Aj napriek chladnej industriálnosti vyznel naživo veľmi dobre a stretol sa s priaznivým ohlasom aj u publika. Pri „Another Stranger Me“ v pozadí bežal klip, ktorý skupina nedávno k tejto chytľavej skladbe s hitovými ambíciami nakrútila.
Skupina má z bohatej diskografie čo vyberať, a tak sa sústredila na skladby všeobecne obľúbené, bez ktorých by sa koncert jednoducho nezaobišiel. Určite potešil dôraz na skvelý album „Imaginations From The Other Side“. Celému koncertu kraľoval čistý, vyvážený zvuk, v ktorom bolo dobre počuť nielen Hansiho spev, ale aj gitary André Olbricha a Marcusa Siepena. Koncertnú zostavu kapely dopĺňa ešte basgitarista Oliver Holzwarth a klávesák Andreas. Jediný technický problém sa objavil počas skladby „Lord Of The Rings“, kedy na chvíľu vypadol mikrofón. Malá dramatická pauza však skladbe skôr pomohla, ako ublížila. Najstrhujúcejšie momenty koncertu sa odohrávali na záver, kedy trojicu skladieb odspievalo publikum spolu s kapelou. Bodku za všetkým spravil najväčší hit v kariére skupiny, „Mirror, Mirror“.
Po všetkých stránkach veľmi vydarená akcia. Treba len dúfať, že Strážcom sa na Slovensku natoľko páčilo, že sa sem nezabudnú zase niekedy v budúcnosti vrátiť.
Playlist: „War Of Wrath“, „Into The Storm“, „Born In The Mourning Hall“, „Nightfall“, „Fly“, „Bright Eyes“, „Valhalla“, „Time Stands Still (At The Iron Hill)“, „Mordred’s Song“, „Another Stranger Me“, „Welcome To Dying“, „And Then There Was Silence“, „And The Story Ends“, „Lord Of The Rings“, „Imaginations FromThe Other Side“, „Bard’s Song (In The Forest)“, „Mirror, Mirror“.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.